Novodobé Vianoce alebo ako to vnímam ja

Vianočný ošiaľ je opäť tu. Obchodné domy praskajú vo švíkoch. Parkoviská sú plné nervóznych vodičov, ktorí sa márne snažia zaparkovať. Všade vládne zhon, krik a hádky. Sem tam začuť aj smiech, no poväčšine vianočnú atmosféru pripomínajú iba prezdobené výklady obchodov a americké koledy, ktoré sa šíria éterom.
Ľudia sa tlačia v obchodoch, akoby sa tovar dával zadarmo. Veď sú predsa Vianoce. Čas obdarúvania. Treba nakupovať. Čím viac, tým lepšie. Obchodníci sú v siedmom nebi. Teraz je ich čas, teraz nadišla tá chvíľa. Peňaženky traste sa. Možno je to trochu nadnesené a prehnané vnímanie toho, čo sa okolo mňa v posledných dňoch deje, no posledné roky skutočne nevnímam Vianoce ako sviatky pokoja a lásky. Stále viac mám pocit, že sa magické čaro niekam vytráca. Zdá sa mi, že Vianoce sa stávajú akousi zárukou výhodného biznisu. Reklamy na nás útočia už od polovice októbra, pričom gýčová výzdoba nezaostáva. A my ako správni konzumenti neodolávame. Práve naopak. Každý rok utrácame viac.

Dnešný „mestský typ“ človeka, končí v práci o piatej poobede a potom sa zúfalo snaží prebojovať cez zápchu do najbližšieho obchodného centra. Brázdi obchody krížom krážom, no napokon aj tak usúdi, že ponúkaný tovar za veľa nestojí. To, čo by rád kúpil ako naschvál nemajú a zvyšné potenciálne darčeky ho odradia kvalitou alebo alebo cenou. A tak sa znechutený ponáhľa domov, pričom celú cestu nadáva na vodičov okoloidúcich áut. Po príchode domov je úplne zničený a zvyšok dňa už strávi iba na gauči pred televízorom. Tam sa na neho škeria tváre slovenského šoubiznisu, takzvané celebrity a rozprávajú o charite, láske a rodine. Po dvoch hodinkách „kultúrneho“ vyžitia radšej mieri do postele, no zaspáva s vedomím, že zajtra sa celý kolobeh činností zopakuje. Napokon to aj tak skončí podľa scenára minulých rokov. Rodinný príslušníci pod stromčekom nájdu obálku s peniazmi, v lepšom prípade darček, ktorý si sami vybrali. Prekvapenie čaká hádam už len deti, pokiaľ darčeky tajne neobjavili už skôr.

Dni pohody trávime nakupovaním, upratovaním, varením a pečením. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sme to nerobili s nechuťou. Umyť okná, poupratovať celučičký byt, nakúpiť, ozdobiť stromček, napiecť aspoň šesť druhov koláčov, navariť kapustnicu, pripraviť šalát, zabaliť darčeky, rozposlať pohľadnice, atď. Priveľa činností aby sme to dokázali stihnúť za dva, či tri dni. Najmä ak chodíme do práce. Namiesto toho, aby sme strávili príjemný čas s rodinou, iba nervózne okrikujeme deti, ktoré sa chcú hrať. Skrátka nestíhame. Načo to teda absolvovať? Azda budú sviatky o niečo horšie ak nestihneme umyť okná?

Vrchol sviatočnej naháňačky prichádza počas Štedrého dňa. Pod časovým stresom zdvíhame hlas častejšie ako je nutné, čo na nálade nikomu nepridá. V snahe dodržať tradície starých materí sa radšej budeme naháňať, akoby sme si v pokoji vychutnali rozprávky, ktoré k vianociam bezpochyby patria. Ešte posledné úpravy pred večerou a všetko bude všetko perfektné. Na chvíľu, na malý okamih počas, ktorého sme jedna šťastná rodina. Lebo potom aj tak niekto niečo rozleje na čisto opraný obrus a je oheň na streche. Nech žijú VIANOCE!

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

%d bloggers like this: