Volajte ma inžinier

Prekvapuje ma, ako dnes, v 21. storočí lipneme na „titulovaní“. Pán inžinier sem, pán docent tam, hotová abeceda pred menom i za ním. Nechcem dehonestovať význam titulov, no vážnosť, ktorú im mnohí prikladajú, je až smiešna. Najmä preto, že vysokoškolákov je dnes v porovnaní s minulosťou neúrekom. Paradoxne, najviac si na ne potrpia tí, čo školu dokončili len vďaka podvádzaniu a ochote spolužiakov.

Osobne som na svoje vzdelanie hrdá. Úspešné ukončenie štúdia ma stálo nemálo úsilia, nakoľko som si uvedomovala, že vedomosti sú dôležitým kľúčom k dobrej práci. Napriek tomu som nikdy necítila potrebu prezentovať sa prostredníctvom titulu. Po štátniciach som si vydýchla a tešila sa na novú etapu v živote. Moji spolužiaci však riešili novú situáciu po svojom. Prvé kroky ich viedli na políciu a do tlačiarní. Zmena občianskeho preukazu, či pasu a výroba vizitiek bola prioritou. Akoby tie tri písmenká pred menom znamenali, že sú niečo viac. Cítili sa byť vzdelaní, inteligentní a úspešní. Neustálym upozorňovaním na dosiahnuté vzdelanie akurát ukázali svoju plytkosť a povrchnosť.

Nedávno ma pobavilo svadobné oznámenie. Okrem príjemnej dekorácie a výstižného motta sa na ňom vynímali aj tituly snúbencov. No nielen na svadobnom oznámení, vchodových dverách, poštových schránkach, ale i na náhrobnom kameni nájdete dôkaz o dosiahnutom vzdelaní. Možno som naozaj čudná ja, no príde mi to bizarné. Absolútne komicky vyznievajú zoznamovacie inzeráty, v ktorých si lásky chtiví ľudia hľadajú životného partnera. Medzi kritériami ako nefajčiar, bezdetný, solventný a podobne nechýba ani podmienka dosiahnutého vzdelania.

Kdesi som čítala, že „nerovné manželstvá“, kde jeden z partnerov má vysokú školu a druhý nie, sú rizikovejšie ako tie, kde sú si partneri v otázke vzdelania rovní. No, možno sa štatisticky naozaj viac rozvádzajú zmiešané páry, ale pripisovať vinu titulu mi príde pritiahnuté za vlasy. Veď manželstvo, respektíve partnerský vzťah je závislý na úplne iných hodnotách.

Hoci nerada, musím priznať, že občas sa spomenutie titulu hodí. Napríklad v banke, či inom úrade a predovšetkým u lekára. Je to podľa mňa smutné. Zdvorilú a úctivú komunikáciu si predsa zaslúži každý slušný človek bez rozdielu. Arogancia a namyslenosť s akou sa podaktorí prezentujú a nadraďujú mi vyráža dych.

Som si istá, že tento článok pobúril nejedného čitateľa, no správanie ľudí ma primälo napísať ho a vyjadriť svoj postoj.

3 Responses to “Volajte ma inžinier”

  1. rony Says:

    ako dlho si von zo skoly?🙂

    po case ta to prestane iritovat a zacne ta viacej zabavat to, ze si niekto po absolvovani par semestrov a nedokonceni “plneho” studia zarputilo pise pred meno vselijake tie Bc. a ine naozaj nevyznamne skratky🙂

    Pozri, ak niekto ESTE po vyske absolvuje dalsich par rokov doktorantury, tak “dodatkove” tituly z toho plynuce su hodne uznania.

    Titul sa stava sucastou tvojho mena, isteze je s podivom ak niekto po skole len kvoli titulu ide menit obciansky, ale casom sa ten titul tam dostane a je to normalne.

    Na uvadzanie a neuvadzanie titulu su iste zvyklosti a clovek sa az casom nauci, kedy je to vhodne, doporucovane ci nie prilis ok.

    Inak je to vlastne nie prilis zaujimava tema🙂

    Aj ked o istej averzii netitulovanych smerom k titulovanych by sa dalo dlho rozpravat🙂 Zaujimave, ze z tohto smeru su to skor emocionalne vyjadrenia, ak sa vyskytne opacny smer, tak ma vecnejsi charakter🙂 To ale patri inde🙂

  2. Lev bez hrivy Says:

    Pises: “Veď manželstvo, respektíve partnerský vzťah je závislý na úplne iných hodnotách.”

    Ano, manzelstvo nie je zalozene na tituloch, ale na inych hodnotach. Lenze prave statistika o vyssej rozvodovosti “nerovnych” manzelstiev dokazuje, ze na tituloch zalezi. Nemohlo by to byt nahodou tak, ze vyssie vzdelanie prinasa do zivota ludi iny pohlad na svet, cenenie si inych veci, nez si cenia ludia bez vzdelania, ine zivotne ciele, preferencie a teda tie ine hodnoty, po ktorych volas?

    Teda nie titul, ale to, co mu predchadza. Vzdelanie.

    Na trochu inu notu… jedna z mojich byvalych pri reci o svadbe rozpravala aj o nutnosti drbnut si na oznamko titul – chcela to kvoli tomu, aby sa medzi jej rodinou a znamymi videlo, ze akeho titulanta si nasla. Uz je byvala, lebo nase hodnoty sa nezhodovali.🙂 Moja sucasna – uz moja zena – na tituloch netrvala.🙂

  3. Johny Says:

    pre Lev bez hrivy:
    S Amieniným názorom na zmiešané manželstvá súhlasím. Ľudské hodnoty by nemuseli byť ovplyvňované vzdelaním. Niekoho ovplyvnia a iného zas nie. Ja osobne mám rád ľudí, ktorí sa v škole učia novým veciam a spoznávajú nových ľudí radšej ako tých, ktorí sa jej vplyvom zmenia na nepoznanie.

    Poznám doktorov, ktorí keď sa stretneme na ulici sa usmejú a podajú mi ruku a aj iných “titulovaných” ktorí si ma ani nevšimnú. To ale uvediem na pravú mieru: to isté sa ti stane aj s ľuďmi, ktorí ledva spravili maturitu. Ja by som neprikladal taký význam titulom a osobne opovrhujem tými, ktorí sú na tituly zaťažení a jednajú takto s ľuďmi rozdielne. Často sa mi totiž stáva, že netitulovaní tromfujú vo vedomostiach, schopnostiach, zručnostiach a myslení tých titulovaných, takže by som ľudí hodnotil naozaj individuálne a nie podľa zaplatených/vydretých/”opísaných” nálepiek.

    Pekný článok🙂


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

%d bloggers like this: